Želáme si naozaj to, čo potrebujeme?

30. augusta 2012, bridgetjones, Nezaradené

Keď má niekto sviatok, zvyčajne mu prajeme všetko dobré, zdravie, lásku a šťastie. To sú veci, na ktorých v skutočnosti záleží. No v každodennom živote si toho želáme oveľa viac a často sú to zbytočnosti. To už je daň dnešku, keď sa všetci nezmyselne pachtíme za materiálnymi vecami, ktoré v skutočnosti nie sú až také dôležité.

Hlavná hrdinka románu Daj si pozor na želania od Alexandry Potterovej Heather si želá naozaj veľa vecí.

Nové topánky? Tú nádhernú kabelku?
Úžasného priateľa, najlepšie druhého Brada Pitta?

No, musím sa priznať, že v časoch, keď som nemala deti, som na toAlexandra Potterovám bola podobne. Dnes sa na prianiach tohto typu úžasne bavím. Svet sa
za pár rokov dokáže diametrálne zmeniť.

 

Heather sa však zo dňa na deň zosypú všetky životné istoty. Náhodou zistí, že ju priateľ podvádza, pričom pred pár sekundami by na to ani
nepomyslela a akoby to nestačilo, dostane padáka v práci. Niežeby to bolo jej vysnívané zamestnanie, no ako to už býva, keď o niečo
prichádzate, práve vtedy si uvedomíte, akú veľkú to pre vás malo hodnotu. Aj pozícia svadobnej fotografky mala niečo do seba. Minimálne to, že sa do práce mohla pekne obliecť, každú sobotu mala svadobný obed a k tomu ako zákusok kúsok svadobnej torty.

 

Asi to tak však malo byť. V najväčšom zúfalstve ju na ulici osloví cigánka a ponúkne jej vres pre šťastie. Keďže Heather nemá v tom
momente chuť odporovať, kúpi si ho za posledné drobáky.

 

A odvtedy je svet okolo nej akýsi príjemnejší:  má po rokoch kde zaparkovať, na schôdzky stíha prísť bez problémov načas, v metre natrafí na voľné miesto a dokonca sa objaví aj záujemca o podnájom v jej byte, čo by jej finančne dosť pomohlo.

 

Chvíľu je trvá, kým si uvedomí, že sa jej plnia aj tie najmenšie priania a konečne túto „schopnosť“ začne využívať cielene.

 

Nič však nemôže fungovať donekonečna. Odrazu zistí, že všetko, čo si želala, boli len nepodstatné veci a jej najväčšia životná opora
– otec je vo vážnom ohrození života v nemocnici.

 

Tak je to s nami aj v skutočnom živote, až keď príde k najhoršiemu, začneme si vážiť to, čo máme.

 

Skvelá kniha, prečítala som ju na jeden dúšok, dej sa odvíja hladko a má veľa vtipných pasáží, môžem len odporúčať.

Prečítajte si ukážku a urobte si názor sami.